THE 1975 - JEDNA Z NAJOCEŇOVANEJŠÍCH SÚČASNÝCH BRITSKÝCH KAPIEL NA POHODE 2019 – Články

THE 1975 - JEDNA Z NAJOCEŇOVANEJŠÍCH SÚČASNÝCH BRITSKÝCH KAPIEL NA POHODE 2019

Na Pohode 2019 zahrajú aj víťazi Brit Awards pre najlepšiu britskú kapelu či NME Awards pre najlepšiu Live kapelu - The 1975. Nikdy nemali núdzu o fanúšikov, čoho dôkazom je aj fakt, že každý ich album sa dostal na čelo predajnosti britského rebríčka. Spočiatku si však ťažšie hľadali cestu k hudobným kritikom. Rolling Stone dal ich prvému albumu 2 hviezdičky z piatich a NME im udelilo cenu pre najhoršiu kapelu. Druhý album už obe spomínané médiá zaradili na prvé miesto svojich koncoročných rebríčkov. Najnovší A Brief Inquiry into Online Relationships označilo NME dokonca za OK Computer pre mileniálov a dalo mu hodnotenie 10/10. Absolutórium získal aj od The Daily Telegraph, The Times, Skinny, DIY či The Q a dostal sa aj do kategórie Best New Music magazínu Pitchfork. O svojich kvalitách prídu presvedčiť aj v prvý deň Pohody fanúšikov na Slovensku.

1975

The 1975 založili v Manchesteri kamaráti zo školy spevák a gitarista Matthew "Matty" Healy, gitarista Adam Hann, basák Ross MacDonald a bubeník George Daniel. Od prvého stretnutia po prvý singel im to trvalo takmer dekádu, no potom išlo o raketový štart z neznámej kapely medzi hviezdy britského indie popu. Už ich prvé EP, ktoré vydávali v krátkom slede Facedown, Sex, Music for Cars a IV zviditeľnili moderátori BBC ako Huw Stephens a Zane Lowe. Podľa AllMusic kombinujú temne ladené mladícke témy sexu, lásky a strachu s éterickou alt-rockovou hudbou. The Guardian ich prirovnáva k hviezdam 80-tych rokov ako Duran Duran či INXS. Skôr než vydali debutový album predskakovali Muse, the Neighbourhood či Rolling Stones. I tak bolo iste prekvapením, keď sa ich eponymný debut The 1975 stal okamžite číslom jedna v UK Albums Chart. Producentsky sa na ňom podieľal Mike Crossey, ktorý spolupracoval s Arctic Monkeys či Foals. Výborné ohlasy u fanúšikov sa ale nestretli s podobným uznaním medzi kritikmi. NM
E im dokonca v rámci svojich ocenení udelilo cenu pre najhoršiu kapelu.

Mimoriadny komerčný úspech dosiahol aj ich druhý album I Like It When You Sleep, for You Are So Beautiful yet So Unaware of It. Okrem fanúšikov ho tentokrát ocenili aj médiá a odborníci. Album sa stal jednotkou v UK i USA a bol nominovaný na Mercury Prize. Podľa NME bol dokonca najlepším albumom roka a žánrovou jednotkou aj podľa Rolling Stone a The Meneater a do TOP3 ho zaradili aj Billboard, PopMatters, Drowned In Sound či Digital Spy. Stal sa jednotkou v predajnosti v Británii aj v USA. V roku 2016 získali BBC Music Awards for Live Lounge Performance of the Year a v roku 2017 pridali prestížnu Brit Awards pre najlepšiu britskú skupinu, pričom nominovanými boli aj Radiohead, Biffy Clyro či Bastille. V rovnakom roku sa stali najčastejšie nominovanou kapelou na NME Awards a získali cenu pre Best Live Band, keď za sebou nechali Bastille, Wolf Alice, Bring Me The Horizon či Slaves.

Napriek úspechu druhého albumu je najnovší počin A Brief Inquiry into Online Relationships kariérnym i umeleckým skokom v ich tvorbe. Jeho vydaniu predchádzalo dlhé teasovanie pod názvom Music for Cars. Pred samotným nahrávaním podstúpil frontman závislý na heroíne odvykačku na Barbadose. Z albumu o ľudskom a umeleckom dospievaní sa razom stal generačný počin, ktorého názov veľmi dobre koreluje s obsahom. NME ho označilo za OK Computer pre mileniálov. Podľa magazínu Q nie je len zábavný a dojemný, ale i mimoriadne potrebný. DIY dopĺňa, že kapela vztýčila svoju vlajku najfascinujúcejšieho hudobného hlasu aký máme, pričom vytvorila bombastický, bezchybne vyskladaný portrét moderného života. Album pokračoval v tradícii dobytia UK hitparády, pričom v USA to dotiahol na 4. miesto. Album je producentsky výlučne dielom Speváka Mattyho Heallyho a bubeníka Georgea Daniela. Skladby pritom znejú, ako keby ich produkovalo 15 odlišných ľudí - nájdete tu pre nich charakteristickejšie tanečno-elektro-indie-popové veci ako „Give Yourself a Try" a „It's Not Living (If It's Not with You)" cez neo-jazzovú „Sincerity Is Scary" až po intímne piesne „Be my mistake" a „I Always Wanna Die (Sometimes)".

Toto dielo je dokonalo zhrnuté-podčiarknuté v závere rozhovoru Dana Stubbsa s Mattym Healym pre NME: „Prvé tri albumy mali byť príbehom jeho dospievania: debut je o ňom, ako zasnenom mladíkovi v Manchesteri, druhý je o zažívaní úspechu a ten najnovší mal byť dospelý. Ale dostali sa ešte o level vyššie. Vytvorili album, ktorý nie je iba zhrnutím Mattyho osoby, ale stavu spoločnosti ako takej. Kto by si to len pomyslel?" Už koncom mája 2019 chystajú jeho pokračovanie v podobe štvrtého albumu Notes on a Conditional Form. Sme veľmi radi, že tento zásadný generačný album a jeho nasledovníka predstavia The 1975 aj na trenčianskom letisku.

VIDEO: