Squarepusher, Mark Lanegan Band a Sleaford Mods na Pohode 2017

Legenda IDM Squarepusher, jeden zo zakladateľov grungeu, charizmatický Mark Lanegan s kapelou a rapujúci pankáči Sleaford Mods zahrajú na 21. Pohode.

Squarepusher

Minulý utorok pripravilo 20 novinárov Pitchforku výber päťdesiatich najlepších IDM (Intelligent dance music) albumov všetkých čias. Tom Jenkinson, známy ako Squuarepusher, sa v ňom objavil hneď s dvoma albumami (na 9. a 24. mieste). Tento geniálny hráč na bezpražcovú basgitaru, elektronický multiinštrumentalista a inovátor spája jazz a elektronickú tanečnú hudbu v kompozíciách prešpikovaných virtuóznymi partami. Legendárny predstaviteľ Warp Records predvedie svoje umenie aj na 21. Pohode.

Toma Jenkinsona priviedol k hudbe jeho otec - jazzový bubeník. Aj preto medzi umelcami, ktorý najviac ovplyvnili jeho hudobné smerovanie spomína ľudí ako Miles Davis, Charlie Parker, ale aj významnú osobnosť reggae a dubu Augusta Pabla. Jenkinson začínal hrou na organe v miestnej katedrále. Prešiel si gitarou a basgitarou (12-ročný začal hrať v trash metalovej kapele), až začiatkom 90-tych rokov zakotvil pri elektronických žánroch house, hardcore, acid a techno. Odtiaľ presedlal cez experimentálny drum´n´bass a jungle k pokojnejším elektronickým jazz fusion. V polovici 90-tych rokov spojil svoje sily s legendárnym vydavateľstvom Warp Records, aby sa v krátkom čase stal jedným z jeho najvýraznejších mien. Dodnes u nich vydal 16 albumov a okrem toho množstvo EP, kompilácií a remixov.

Krátko po debute "Feed Me Weird Things" vydal svoje najzásadnejšie veci: album Hard Normal Daddy a EP Big Loada. "Zlatá éra" Squarepushera pokračovala albumom Music Is Rotted One Note. Na začiatku nového tisícročia hrával už aj na najväčších festivaloch v USA (Coachella) či v Ázii (Fuji Rock). O albume Do you know Squarepusher z roku 2002 napísal Michal Hvorecký: „Tento zvukový chaos nejakým zázrakom drží pohromade, a hoci má potenciál spôsobiť kultúrny šok, pôsobí blahodarne." Návrat k akusticko-inštrumentálnej hudbe priniesol album Ultravisitor, koncerty s London Sinfonietta či album „Solo electric bass" zložený z improvizácií na bassgitaru.

V 2009-tom prišiel s ďalším výnimočným projektom Shobeleader One, kde sa predstavil ako spevák, muzikant a líder kapely. Návrat k elektronike prišiel s albumom Ufabulum. Medzikrokom bolMinialbum Music for Robots. S producentom Kenjirom Matsuom vyprodukoval hudbu pre kapelu zloženú z pomerne netradičných muzikantov - robota, ktorý hrá na gitare 78 prstami, „Bubnobota" s 22 rukami a klávesáka, ktorý hrá laserom. Proces návratu k elektronike zavŕšil albumomDamogen Furies z roku 2015. On sám o ňom povedal: „Týmto albumom som chcel čo najviac preskúmať halucinačnú, desivú, surovo-vnútornú kapacitu elektronickej hudby." Skladby ako Kontenjaz a Baltang Arg sú melodicko-rytmicko-virtuóznou odpoveďou pre všetkých odporcov elektronickej hudby. Pre potreby albumu zostrojil vlastný hardware a software, ktorý mal pomôcť naplniť jeho kompozičné i performačné ciele.

Squarepusher už vyše dve desaťročia posúva hranice žánrov. Pri koncertoch kombinuje elektronické premeny zvuku s hrou na bicie, strunové i klávesové nástroje. Vďaka tomu jeho koncertné „one man show" nachádzajú obdivovateľov aj medzi ľuďmi, ktorí sa neradia medzi milovníkov elektroniky.

- Dark Steering: youtu.be/XvLAKrVbCBM
- Z-MACHINES: youtu.be/VkUq4sO4LQM

Mark Lanegan Band

Mark Lenegan Band

Mark Lanegan je jedna z najvýraznejších postáv grungeu a zároveň prvý spevák zlatej éry toho žánru, ktorý vystúpil na Slovensku. V roku 2012 odohral nezabudnuteľný koncert v "Zrkadláči". Účinkoval v kapelách Screaming Trees a Mad Season (so spevákom Alice in Chains Laynom Staleym), v Queens of the Stone Age a spolupracoval s Nirvanou, s PJ Harvey, Mobym či Isobell Campbell (Belle and Sebastian). Pre jeho chrapľavý, hlboký hlas a podmanivo temnú atmosféru jeho skladieb ho porovnávajú s Waitsom, Cohenom či Caveom. Akékoľvek prirovnania sú zbytočné. Lanegan je jedinečný, rovnako ako každé jeho vystúpenie. Jedno z nich uvidia aj návštevníci Pohody 2017.

V roku 1985 založil s bratmi Connerovcami kapeluScreaming Trees, ktorá je spolu s Alice in Chains, Nirvanou, Pearl Jam, Temple of the Dog a Soundgarden považovaná za jedného z priekopníkov seatleskej školy a žánru grunge. Na začiatku deväťdesiatych rokov vydali úspešné albumy Uncle Anesthesia a Sweet Oblivion s hitmi „Nearly Lost You" či „Shadow of the season". Kritikmi vysoko hodnotený bol aj ďalší album Dust z roku 1996, no ten bol zároveň posledným albumom, ktorý nahrali.

Lanegan vydal prvý sólový album „The Winding Sheet" ešte v roku 1990. Spolupracoval na ňom s členmi Nirvany - Kristom Novoselicom a Kurtom Cobainom. Nachádza sa na ňom aj pieseň „Where Did You Sleep Last Night?" (cover-verzia tradičnej folkovej skladby In the Pines), ktorú neskôr preslávila práve Nirvana počas legendárneho akustického koncertu v rámci MTV Unplugged. Ďalší album Whiskey for the Holy Ghost takmer neuzrel svetlo sveta (Lanegan chcel master hodiť do rybníka, v čom mu zabránil producent). V 95-tom sa pridal k projektu Mad Season, na ktorom sa podieľali aj ďalší členovia kapiel Alice ine Chains, Pearl Jam i Screaming Trees. V rokoch 2000 - 2014 hrával s Queens of the Stone Age, kde ho dotiahol Josh Home. Od roku 2004 spolupracuje so speváčkou Isobel Campbell z Belle & Sebastian. Laneganovi priatelia účinkovali na jeho albume Bubblegum (PJ Harvey, Josh Homme, Greg Dulli...). S Dullim (ex-Afghan Whigs, momentálne Twilight Singers) založil kapelu The Gutter Twins.

V roku 2012 predstavil na Slovensku svoj album Blues Funeral. Odvtedy nahral tento mimoriadne produktívny umelec ďalšie tri sólové albumy Imitations (2013), Phantom Radio (2014) a Houston Publishing Demos 2002 (2015), popri ktorých stihol aj viaceré kolaborácie. Počas vyše tridsaťročnej kariéry tvoril, spieval a hral s umelcami ako Cobain, Staley, Homme, Moby, PJ Harvey, Slash, Greg Dulli, Isobell Campbell, kapelami Unkle, Masiive Attack, Queens of the Stone Age a azda všetkými legendárnymi muzikantami „seatleského grungeu". Vybrať z nich to najlepšie je takmer nemožné, no pokúsil sa o to napríklad magazín Esquire v tomto TOP10 playliste: www.esquire.com/…songs-0114/. Lanegan je žiadaným umelcom najmä pre charizmatický prejav a hlas. Ako o ňom napísal Matthew Murphy z Pitchforku: „Drapľavý ako trojdňové fúzy a zároveň pružný a ohybný ako koža mokasín - z Laneganovho hlasu sa vyvinul pozoruhodný nástroj, taký, aký sa nedá zaslúžiť ľahkým životom." Tento hlas budete môcť počuť začiatkom júla aj na trenčianskom letisku.

- 4AD Session: youtu.be/dCa9BBVeTjo
- Hit The City: youtu.be/ZsyuH5y7rxE

Sleaford Mods

Punks not dead! Neveríte? Pustite si Sleaford Mods! Dokonalé potvrdenie pravdivosti tohto hesla, kybernetický punk-rap pre 21.storočie. Počítač v úlohe minimalistickej kapely, obsluhovaný jednoduchým enterom, žiadne predstieranie, žiadne zbytočné čudlíkovanie, len priame šlapajúce podklady a do nich guľomet textov, ostrých a nekompromisných, zastretý hlas, ktorému veríte každé slovo. Všetko funguje presvedčivo, podmanivo, parádne. Po tejto kapele sme po prvom počutí poľovali ako na tú najdravejšiu zver, trvalo to niekoľko rokov, ale je tu ten čas, kedy môžeme hrdo povedať, že ich máme na zozname trofejí pre budúci ročník Pohody.

The Guardian, The Independent, The Telegraph, The Observer, NME, Mojo, Uncut a mnohé ďalšie renomované médiá dali poslednému albumu post-punkovej kapely Sleaford Mods hodnotenie 8 z 10. Podľa Guardianu sú "najnahnevanejšou kapelou Británie, ktorá vo svojom brutálnom "náklade" opisuje nespokojnosť robotníckej triedy a krivdy voči nej". V marci vydajú desiaty album English Tapas, na jar chystajú severoamerické turné a začiatkom júla sa predstavia aj na Pohode 2017

Sleaford Mods pre The Independent opísali svoj štýl ako elektronický minimalistický punk-hopový rap pre pracujúcu triedu. V textoch kritizujú popkultúru, celebrity, zlé pracovné podmienky, hovoria o nezamestnanosti a mnohých ďalších sociálnych problémoch a robia to tak, že im musíte veriť. Jason Williamson spieva a píše texty, hudbu má na starosti Andrew Farn, ktorý v roku 2012 nahradil Simona Parfrementa (ten naďalej spolupracuje s kapelou ako jej fotograf a kontakt pre médiá). Ich prelomovým albumom je Divide And Exit z roku 2014. Podľa The Quietus si nahrávka vyžaduje, aby ste sa posadli, poriadne počúvali a zrazu sa nebudete môcť sústrediť sa na čokoľvek iné. Nicka Neylanda z Pitchforku ohromila horkosť a zúrivosť, s akou Williamson kričí do sveta svoje texty.

Doposiaľ najúspešnejším rokom pre kapelu bol 2015. V spolupráci s The Prodigy nahrali skladbuIbiza na album The Day Is My Enemy, vznikol k nej aj parádny klip. S The Letfield spravili pieseň Head and Shoulders. V júli vydali album Key Markets, ktorý mal mimoriadne pozitívne ohlasy vo všetkých veľkých britských médiách. Album bol nominovaný na IMPALA Award. Začiatkom januára zverejnili singel B.H.S. z pripravovaného albumu English Tapas. Je o miliardárovi Philipovi Greenovi, ktorý predal sieť svojich obchodov, pričom prišlo o prácu 11 tisíc ľudí, ktorí navyše prišli o 571 miliónov libier z penzijného fondu. Green si v tom čase nechal vyplatiť 400 miliónov z dividend a kúpil si tretiu luxusnú jachtu. To, čo o ňom naspievali Sleaford Mods sa rozhodne nedá označiť za „love song". V podobnom duchu sa má niesť celý album. Hlavnou devízou Sleaford Mods sú však živé vystúpenia - monotónne sa kývajúci Andrew (väčšinou s pivom v ruke) a k tomu Williamsonov valiaci sa slovný útok. Môžeme potvrdiť, ich koncert na minuloročnej Primavere patril k jej vrcholom. Sleaford Mods na Pohode 2017 ukážu, čo znamená v ich podaní „rave rant".

- Jolly F*cker: youtu.be/NyXt5dPEfeQ
- B.H.S.: youtu.be/GQZN01Cqzek

Pohoda2017