BT: Rozhovor s PICOM alebo ako to všetko začalo. – Články

BT: Rozhovor s PICOM alebo ako to všetko začalo.

Dnes vám prinášam rozhovor s osobou, ktorá stojí nie len za vznikom obľúbenej klubovej párty Beautiful Things, ale taktiež patrí medzi obľúbených slovenských DJov. Na mysli mám pochopiteľne osobu hovoriacu si DJ PICO, vlastným menom Peter Štilicha.

Ivo: Ahoj PICO, teší ma, že mám tu česť spraviť osobný rozhovor práve s tebou, s osobou, ktorá za svoju vyše 12 ročnú kariéru dôkladne napomohla slovenskej elektronickej scéne dostať ju do uší bežných ľudí. Rovnako si ako promotér výrazne poznačil vývoj klubovej scény na Slovensku. Prezraď čitateľom, ako si sa vlastne dostal k elektronickej hudbe, kedy to u teba všetko začalo?

Pico: Ahoj Ivo, som rád že si sa rozhodol vyspovedať ma. Minule si mi písal na ICQ prečo som stále invisible? Je to práve z dôvodu, že dostávam neustále tie isté otázky od veľkého množstva pomerne mladých ľudí, ktorí prakticky nevedia nič o mojej histórii, alebo histórii Beautiful Things. Tak sa občas "skrývam" aby som sa mohol venovať aj práci. Tento rozhovor mi príde vhod, aspoň pastnem link a mám pokoj :)

Takže k otázke. Jeden z mojich ohromných darov od svojich predkov je Muzikálnosť. Veľmi si to cením a viem, že nie každý dostane do vienka nadanie. Preto sa ho snažím maximálne zvelaďovať a zároveň zdielať s ostatnými. V konečnom dôsledku mi to pôsobí veľkú radosť, vyrovnanie a sebauspokojenie.

Nadviažem teda, vyrastal som v hudobníckej rodine. Môj starý otec bol národný umelec Eugen Suchoň, ktorý skomponoval napríklad národné eposy ako Svätopluk a Krútňava. Venoval sa teda opere a vážnej hudbe. Bol skutočne výnimočný, pracovitý a talentovaný človek. Jeho produkcia a originalita je dodnes svetovo rešpektovaná a svojou nadčasovosťou nesie veľa odkazov pre ďaľšie generácie. Celú mladosť som strávil v divadlách, najčastejšie v bratislavskom SND. Fascinoval ma svet opery, spevákov, dramatického deja, úžasných ovácii so spontánnymi výkrikmi Bravooo.

Dlho som nechápal ako môže jeden dirigent ukočírovať tak veľké množstvo hudobníkov, ktorí spolu tvoria tak dokonalý celok a to len na akustických nástrojoch. Toto všetko som prežíval takmer 2-3 krát za mesiac už v roku 1970, keď som mal 6 rokov. Jasné, že v tom veku som nebol ideál poslušného diváka v lóži, ale som šuchotal s cukríkmi a každú chvíľu som započul okrem opery aj prísne "pssssssst!" No isté je, že aj keď som veľakrát tie 3-4 hodinky doslova pretrpel, až časom som zistil, ako veľa mi toto kultúrne dianie dalo do budúcnosti.

K elektronickej hudbe som sa dostal veľmi skoro na danú dobu. Bol som obklopený kamarátmi, spolužiakmi a hlavne bratom, ktorý šlapal za "komančov" na EBM. Čiže som mu tajne kradol kazety s Kraftwerkom, Jean Michell Jarre, DAF, Front 242, Nitzerebb a samozrejme Depeche Mode. Nikdy som neholdoval opačnému trendu čím bol metal. Takže som bol súčasťou čierneho hnutia, no stredným prúdom nepohrdnem ani dnes. Duran Duran, či dobré funky mám na popredných priečkach stále. :)

Kedy si začal hrávať ako DJ?

Ako DJ som začal hrávať už na strednej škole v roku 1990. Spontánne som zistil som, že stále viac kamarátov chce aby som prišiel urobiť hudbu na chatovice, pýtali si odomňa kazety a proste sa bavili na tom, čo bavilo mňa. Tak som sa odvážil v poslednom ročníku školy, ktorú som navštevoval predstúpiť pre "dav". V telocvični som usporiadal diskotéku pre celú školu. Môj equipment tvoril kazetový doble deck AIWA, ďalší kazeťák SENCOR, oranžový dvojšabľový plastový mixpult TESLA a 3-j pásmové bytové HI-FI bedne Tesla so zosilňovačom. Rok na to prišli prvé CD prehrávače, samozrejme nemali žiadne korekcie ani nastavenie BPM.

Na elektronickú hudbu som chodil do požičovňe, ktorú v kultúrnom dome Dúbravka vlastnil Andrej Beneš. DJ a jedna z najvýraznejších postáv vtedajšej slovenskej EBM scény. Peniaze na požičanie CD som príliš nemal a tak som sa s ním dohodol, že mu budem robiť grafiku do obchodu. Navštevoval som školu užitkového výtvarníctva, a tak som potajme v sieťotlačovej dielni školy patlal plagáty. Neskôr prišlo na rad kopec stužkových a pod., kde som už dostával pravidelné joby. V tej dobe bolo DJ-ov málo. Stať sa ním bolo skôr výsadou, šikovnosťou a množstvom stráveného času nad zháňaním hudby z rôznych zdrojov. Neexistoval internet a špecializované shopy pre DJ-ov začali vznikať pomaly.

Na začiatku 90-tych rokov to ale prišlo. Bolo po revolúcii, spadla železná opona a dalo sa vycestovať. Otvorili sa prvé a prelomové kluby v Bratislave. Boli nimi Boccaccio v Petržalke a MM Night Club v Dimitrovke. Návšteva mojej úplne prvej skutočnej diskotéky sa odohrala na začiatku 90-tych rokov a bol nim klub Boccaccio. Sused, ktorý spoluvlastnil tento klub, ma na moje naliehanie bol doma vypýtať a po tom, čo to rodičia len tak tak prekusli, objavil som v schránke 2 lístky na úplne prvú Techno Horor Monstro párty. Paradoxne to bola jedna z prvých, alebo vôbec úplne prvá technopárty na Slovensku, kde začínal neznámy a mladý DJ TOKY! Bol som na práášky!!! Všetko bolo jak vytrhnuté z kontextu - vesmír. Kultúrne domy a socialistické diskotéky zrazu nahradil klub, kde boli neskutočné svetlá, industriálny priestor haly, dokonalý zvuk BOSE / CERWIN VEGA (žiadne pozbíjané bedne) a hudba, ktorá popri vznikajúcom slovenskom dancefloore znela úple inak. Ale hlavne, DJ za špeciálne nadesignovaným stageom, lesknúce sa TECHNICSY 1210 a mixpult ECLER s naozajstnými korekciami. Poprosil som suseda či ma aspoň na chvíľku nemôže zobrať hore k DJ-ovi. Zobral ma a ja som onemel. Množstvo gombíkov na ovládanie svetiel, pary, lightjockey a vedľa neho DJ TOKY, striedajúci jeden tvrdý vynil za druhým. Ruky mu rýchlo behali po potenciometroch a mixoval skutočnú párty. Ľudia pod ním vo vesmírnych oddevoch plápolali s rukami nad hlavami a ja som stál hore a celé to bez jediného slova na perách sledoval a užíval si.

Vtedy som si povedal, ja chcem byť naozajstný DJ, chcem gramce, pult, platne, chem hrať a som ochotný podstúpiť pre to čokoľvek. Celé prázdniny som preto s kamošmi umýval okná áut na rakúskych hraniciach a šetril na vytúžené 1210! Neexistoval iný cieľ ako si na ne siahnuť a ponoriť sa do čara skutočného DJ-ingu. Trvalo mi rok, kým som vybudoval vzťahy s DJ-mi, Tokym, Julom Lodererom, Igorom Malovcom, Petrom Štofkom, ktorí zároveň aj vozili platne a vytvorili si zbierku platní a CD. Pochodil som s nimi veľa akcií, sledoval dej, pomáhal kde sa dalo. A trénoval, trénoval a trénoval. Po krátkom čase som sa postavil v Boccaccii za gramce a CD a stal sa tak súčasťou klubu. Nehrával som ale spočiatku house či techno, ale bežné dancefloorové diskotéky, spolu s ďaľšími DJs. Ten pocit si pamätám dodnes a stále neopadol. Mať pod sebou dav, tvoriť pre neho zábavu a hlavne hrať, ovplyvňovať priebeh večera, bolo úžasné.

Žiaľ neskôr okolo roku 1997 trend techna, house a danceflooru v Bratislave upadol. Kluby sa pozatvárali a vznikli puby. Nastal na pár rokov taký ten "sedliacky" tip zábavy, ktorý na Slovensku panuje podnes. To už som pôsobil v novootvorenej diskotéke v Mlynskej doline - KLUB 39, na striedačku v upadajúcom MM Night Club-e v Dimitrovke. V tej dobe som bol silno ovplyvnený italo house-om. Za čo som vďačil skvelým veciam, ktoré TOKY nosil do svojho shopu MEKKA v Petržalke. Ďalej dovolenkám v Slovinsku, kde sa dalo chytiť talianské RADIO DJ s mojimi obľúbenými DJ-mi Molella & Farghetta. Celý pobyt walkman na ušiach, diskotéky, nákupy CD a platní. Italo Disco má v sebe síce iný nádych ako britský house, no nesie v sebe pekelnú zábavu a hlavne slnečnú atmosféru. Mená ako Cappella, Picotto, Moroder, Gigi D'Agostino, Neja, Gala - v tej dobe sa to nejak nerozlišovalo, hralo sa od úplnych karelábov až po techno či house. Do klubu 39 chodilo kopec dnes už známych osobností. Napríklad Patrik Ziman, súčasný riaditeľ Fun Rádia, ktorý keď začínal s moderovaním v rádiu, pravidelne telefonoval: "Rýchlo príď, vysielam dve hodiny" a nabalil ma tajne CD-čkami z archívu Fun Rádia (tzv. EUROEXCLUSIVE), ktoré som hneď pre svoje potreby kopíroval. Zaujímavé na týchto exkluzívnych kompiláciach bolo, že sa na nich nachádzali čerstvé tanečné veci, ktoré sa prakticky nedali zohnať nikde v obchodoch. Paťo bol za tieto služby mojim častým hosťom za mixpultom.

Rok 1998 bol pre mňa úplne jasným znamením. 8 je pre mňa šťastné číslo, veci ktoré sa spájajú s týmto symbolom sú pre mňa osudové. V roku 1998 mi kamarátov otec, dnes bývalý DJ a zakladateľ DMC klubu Jožko Sloboda dal otázku. Poznáš rádio BBC1? Nasledovala odpoveď, čo to je? V krátkosti ma zasvätil ako ho na satelite naladím. Pre mňa bolo vymaľované! Po jednej z diskoték v 39 som nad ránom prišiel domov a pustil si BBC1. Čo čert nechcel, resp. chcel, bežal práve Essential mix live from CREAMFIELDS, Pete Tong, Paul Oakenfold, Paul Van Dyk. Pre mňa nový rozmer a hudba, ktorá presne definovala moje pocity, ktoré som vždy chcel dávať publiku ja. Hudba, v ktorej som objavil opernú kompozíciu, ale zároveň modernú a prudko tanečnú energiu. V ten večer som vo svojej duši privítal v TRANZE - TRANCE a moja dráha bola jasná ako slnko o dvanástej na obed.

Nastala doteraz záverečná fáza mojej hudobnej éry. V klube 39 som začal hrávať Trance, prišlo zoznámenie s DJ-om Antenom a začali sme spolu doslova žiť týmto životným štýlom. Koncom roku 98 a začiatkom 99 už bolo jasné, že naša hudba sa do pubu nehodí po žiadnej stránke. A tak sme sa rozhodli oddeliť a vybudovať klub, v ktorom si budeme hudobne páni sami. A podarilo sa. Zhodou náhod, naším fanúšikom, ktorý chodil do klubu 39 bol Karol. Prevádzkoval gay klub Apolon na Panenskej ul. v Bratislave. Dohodli sme sa. Celé leto sme makali v podzemí na Panenskej na našom vysnívanom priestore tretej dimenzie. A vznikol tak kultový klub IBIZA. Ibiza bola splnením všetkých našich snov. V klube sa hrával striktne House a Trance. Klub si zamilovali vďaka svojej atmosfére a polohe rôzne tipy ľúdí. Miesili sa v ňom gayovia, bežní ľudia, celebrity, modelky, missky, herci, speváci, moderátori a všetci šlapali na jednom! Modernom elektronickom štýle zábavy! Klub praskal vo švíkoch každý víkend a svojou rodinnou atmosférou dával vyniknúť silným kamarátskym putám. Po roku už IBIZA nebol klub, ale rodina. Návštevníci odrátavali už v pondelok dni a hodiny na piatkový večer! Všetci sme sa tešili, kedy to už vypukne opäť a opäť a ono to fungovalo víkend čo víkend skoro 2 roky. Súbežne s IBIZOU bežal najväčsí elektronický klub v SR, EXTREME pod taktovkou Milana Bučeka. A práve Milan sa postaral o to, že IBIZA išla každý druhý víkend na striedačku s EXTREME live do FUN RÁDIA prostredníctvom programu FUN MASTERMIX. 1998 - 2008 nasledovalo obdobie trápenia, menších či väčších úspechov. Ibiza v roku 2001 ohlásila svoj koniec. Na pozadí boli lukratívne financie, ktoré majiteľovi priestoru ponúkli iní nájomníci. V roku 2001 to bolo trápenie, čoskoro aj EXTREME ohlásil CLOSED. Bratislava tak stratila posledné trancové miesta. Techno mainstream zašlapal aj posledné pokusy o snaženie a hranie tohto štýlu. V roku 2002 sme sa spoločne s Antenom rozhodli, že sa dejiny pokúsime zmeniť a kúpili sme jednorázovú licenciu na párty MORE CREAM (súčasť festivalu CREAMFIELDS). Aj napriek tomu, že bol vo štvrtok, konal sa v nákupnom centre AUPARK v priestoroch bývalej diskotéky LIVE CLUBu - na párty prišlo okolo 800 ľudí, no ani zďaleka to nestačilo na pokrytie nákladov celej akcie. Headlinerom bol Seb Fontaine z BBC1. To bola posledná "rana", kedy som začal uvažovať nad tým, že na Slovensku nikdy nevznikne trancová komunita.

Ivo: Ako DJ si si zahral už na mnohých známych akciách a vystúpil popri mnohých veľkých menách medzinárodných DJov. Neuvažoval si niekedy venovať sa aj produkovaniu vlastných trackov a presadiť sa tak clubbingovému svetu aj viac medzinárodne?

Pico: Samozrejme, že rozmýšľal. Aj keď k tomu mám všetky predpoklady, nechávam si na to čas. Mám dokonca vyštudovanú ľudovú školu umenia a základy hry na klavír, no stanovil som si v živote isté priority, ktorých sa držím a nemiešam ich. Narád by som robil hudbu pre "efekt" a už vôbec nie preto, aby som bol obletovaný a bookovaný. Na hudbu musím mať čas a zázemie. Obe veci stále nemám, ale časom budú. Mojím snom je pretransformovať odkaz môjho starého otca do súčasnej podoby. Nechal za sebou veľa nevydaných partitúr.

Ivo: Je nejaká akcia, na ktorej si ako DJ vystúpil a máš na ňu nezabudnuteľné spomienky? Veľa DJov zažije eventy, ktoré sa mu životne zaryjú do pamäte, či už v dobrom, alebo zlom.

Pico: Na zlé ani nespomínam a hneď zabúdam. Tých dobrých je ohromné množstvo. Ale jednoznačne u mňa dominujú tie, kedy boli pre mňa TOP DJ-i a ich hudba tažko dosiahnuteľné. Čiže párty v klube IBIZA doposiaľ neprekonali ani tie súčasné z pohľadu mnohých faktorov, ktoré sa už opakovať nikdy nebudú.

Ivo: Všimol som si, že si obsadený aj v rámci line-upu obľúbenej akcie Cybetronic, zahráš si na tejto párty v Boby Centre po prvýkrát? Ako sa na toto vystúpenie tešíš?

Pico: V Boby Centre som sa predstavil už pred pár rokmi spoločne s Antenom na párty Apokalypsa. Po rokoch sa do Boby opäť teším. Jediné, z čoho mám trochu obavy je technické zabezpečenie, s týmto nemám v čechách dobré skúsenosti.

Ivo: Dnešné vymoženosti modernej techniky DJom ponúkajú rôzne možnosti ako hrávať, takže nie je nutnosť hrávať iba z vinylov či CD. Aký spôsob hrávania si si pre svoje vystúpenia zvolil ty a prečo? Z akých nosičov si vo svojich DJskych začiatkoch hrával?

Pico: Ako som písal už vyššie najskôr som hrával z vinylov, na konci 90-tych rokov som mixoval s Pioneer-CD, potom som sa opäť vrátil k vinylu prostredníctvom technológie FINALSCRATCH a momentálne hrávam plne digitálne zo softvéru TRAKTOR DJ STUDIO 3, midi kontrolera M-AUDIO - TRIGGER FINGER a na efekty používam PIONEER EFX 1000. Tento systém mi poskytuje to, po čom moje srdce piští už veľa rokov. Môžem si s hudbou robiť čo chcem a upravovať si ju real-time podľa vlastných predstáv.

Ivo: Spomínam si na prvé párty, ktoré si organizoval v Dopleri v spolupráci s rádiom Okey. Boli to tzv. BeOkey párty. V tomto období si odštartoval určite nie len môj život aktívneho clubbingu, ale evidentne i mnohým iným clubberom. Ako si sa dostal k tejto myšlienke založiť BeOkey akcie a prečo vlastne neskôr skončili?

Pico: V roku 2006 som sa rozhodol opäť "praštiť" do clubbingu. Bol som zdecimovaný z toho, čo sa s trancovou scénou deje a kam sa dostala - na dno. Vytvoril som preto luxusný projekt BeOKEY, ktorý som ponúkol rádiu. Dostal som zelenú a vyšlo to. Zhromaždil som skúsenosti z predošlých rokov, pridal sny o DJ-och, ktorých som chcel vždy vidieť, práve otvorili skvelý klub Dopler a párty bola na svete.
Koniec akcie bol jasný už počas jej konania. Rádio bolo predané novému subjektu z Čiech, ktorý o projekt neprejavil ďaľší záujem.

Ivo: Viem, že história eventu Beautiful Things siaha do hlbšej minulosti a pred jeho uvedením v klube Dopler sa ešte predtým pravidelne konal v iných priestoroch klubov Bratislavy. Kde a kedy začínala táto párty a ako si sa dostal k založeniu takejto, dnes už medzi ľuďmi vysoko obľúbenej akcie?

Pico: Párty som odštartoval koncom roka 2002 veľmi skromne v bývalom klube Hlbočina. Bolo to obdobie takej tej temnoty okolo nastupujúceho progressive a trance. Nikto to nepodporoval, ešte menej ľudí to počúvalo. Vytvoril som to vyslovene preto, aby som držal akú takú osvetu medzi existujúcimi priaznivcami a zasväcoval náhodných okoloidúch. :-) Prvý rok na Beautiful Things chodilo od 50 do 70 ľudí. Ale BT bola a to bolo vtedy pre mňa dôležité, pretože sa nikdy nevzdávam bez boja. V roku 2003 - 04 návštevnosť po milimetroch stúpala. Predstavil som viacerých hostí ako Tkáč & Haverlik, Martin Gredner, Michael C, Dan Cooley, Little Loui a pod. Zlom prišiel v polovici roka 2005, keď už bolo jasné, že BT si získava rýchlo srdcia ľudí. Jednu BT som preto presunul do klubu DUNA na 2 floory a bolo vypredané. I keď párty dopadla nad očakávania, nevyhovoval mi príliš industriálny priestor klubu DUNA. Tak som hľadaľ daľej a rozhodol sa pre luxusný klub TRAFO v centre Bratislavy. Síce som premiérovo predstavil britského JON O'BIR-a z BBC1, no kapacita klubu bola žalostne nízka 250 - 300 ľudí a už pred polnocou bolo TRAFO doslova paralyzované. Pátranie po klube pokračovalo, až do dohody s klubom DOPLER, kde BT zažíva najväčší rast. V roku 2006 som na BT v DOPLER-i premiérovo priniesol Kyau & Albert a Gareth-a Emery-ho.

Ivo: Beautiful Things je naozaj originálny názov párty a obľubu si získal aj u mnohých DJov, pretože sa im pri tomto názve vybavia tie „krásne veci", ktoré si z vystúpenia na týchto klubovkách vždy odnášajú so sebou domov, podobne ako clubberi. Ako si dospel k názvu tejto párty? Nechal si sa inšpirovať názvom tracku od Andain?

Pico: Áno, môže za to ANDAIN a TIESTO! :)

Ivo: Ako je to so žánrovým zameraním BT? Podtitul "The Essence Of Trance" prezrádza, že trance ako hudobný žáner ti bude evidentne najbližší. Nikdy si neuvažoval, že by si zmenil koncept celej akcie podobne ako urobili napr. ID&T s ich Sensation White a to zmenou z pôvodne trancového konceptu na povedzme housový, prípadne nejaký iný? Myslíš, že trance patrí medzi najobľúbenejší hudobný štýl v rámci elektronickej hudby na Slovensku?

Pico: Beautiful Things má od začiatku ťažisko v trance a jeho blízkych odnožiach. V dnešnej dobe je však trance svojim spôsobom prítomný skoro vo všetkých elektronických tanečných žánroch okrem DNB a nejakého Latino House. Trance ale naopak pri svojej evolúcii výrazne nabral na svalových - techno, house, progressive a elektro partiách. Čiže dnes už je veľmi málo štýlov úplne "čistých". Trance má svoje výrazove prvky tak silné, že podstata je stále veľmi dobre zachovaná, iba sa mení forma. Je to skvelé, trancu ako žánru to veľmi svedčí a jeho pozícia je zároveň pevná ako skala. Čo sa týka experimentov. Do takej zmeny, ako Sensation určite ísť nechcem, ale experimentom sa nevyhýbam. Som otvorený každej dobrej hudbe a tá, ktorá sa mi páči, rozumiem jej a zároveň funguje popri trancovej koncepcii, má u mňa na párty miesto vždy. Čo sa týka obľuby, to ti neviem objektívne zodpovedať, iba potvrdiť že u nás ma gradujúcu tendenciu, čo sa týka návštevnosti. Ak by som mal za úlohu pripraviť nový trendy koncept, určite použijem nový názov a filozofiu. Snažil by som sa vyvarovať prezliekaniu kabátu s argumentom, že ľudom sa to páči a značka je zabehnutá.

Ivo: Všimol som si neustále stúpajúcu úroveň akcií BT. Na september dokonca pripravuješ mega luxusnú BTčku, kedy do Dopleru zavíta headliner Tiësto, čo zaručene spôsobí riaden boj o vstupenky. Ak to bude takto pokračovať, za chvíľu nám tu vytvoríš skutočne druhú Ibizu. Máš nejaké hlbšie predstavy ako ďaleko by si so svojou klubovkou chcel až zájsť? Plánuješ aj v budúcnosti do svojich line-upov obsadiť takéto luxusné mená DJov z TOP 10 DJ Magu?

Pico: Som veľmi rád, že si všímaš stúpajucu úroveň. Snažím sa naozaj ako môžem a baví ma to. Výsledkom tejto práce je, že už aj mená z TOP 3 DJ MAG si Beautiful Things všimli a dobrá zvesť o nej sa doniesla aj do ich uší. Keby mi niekto toto povedal pred troma rokmi, zaklopem mu na čelo a poslal by som ho na vyšetrenie k psychiatrovi. :-) Je to realita a ja som naozaj potešený. Nezabúdam, kde som začal, pretože zajtra môže byť všetko inak a preto nepoľavujem. :-) Do budúcna sa budem snažiť zostaviť line-upy z prestížnych mien, ale aj z nastupujúcej kvalitnej generácie DJ-ov.

Ivo: Máš v pláne priniesť na BT nejaké špeciálne prekvapenia, ktoré by si aspoň čiastočne mohol clubberom už teraz prezradiť?

Pico: Keby som prezradil, už by to nebolo pekvapenie. Ale jedno predsa. Na BT s Blank & Jones na vás budú čakať v klube Dopler na predaj pánske aj dámske tričká s motívom BT.

Ivo: Príprava takejto klubovky prináša určite množstvo starostí a i keď už ako promotér máš v organizovaní takýchto eventov zjavne vysokú prax, je len ťažko možné, aby si to všetko zvládal sám. Stačí spomenúť len marketingovú časť, bookingovú, nehovoriac o osvetlení a ozvučení, ktoré sa do Dopleru vždy špeciálne na BT dovezie. Máš teda nejaký svoj tím ľudí, ktorý manažujes, aby sa postaral o jednotlivé organizačné časti? Ak áno, patria do tohto tímu nejakí ľudia, ktorých by clubberi mohli poznať zo scény?

Pico: Projekt som vymyslel a preto osobne dozerám na každý detail. Marketing a vizuálnu časť robím sám. Na bookingoch spolupracujem s množstvom ľudí, snažím sa o výber serióznych ľudí najbližšie ku koreňom objektu záujmu. Na osvetlenie a ozvučenie mám tých najlepších, ktorí na Slovensku sú. Meno MINISTRY - Rudo Tuček ani nepotrebuje reklamu. Rozumieme si, pretože v tom čo robí je rozhľadený profesionál a tých mám rád, veľmi to uľahčuje prácu a samotný priebeh eventu. Základný tím v súčasnosti tvorím ja a Fester. Zbytok si najímam flexibilne podľa potreby.

Ivo: Ako prebiehajú prípravy takejto akcie? Je potrebného veľa času, než sa dokáže všetko dôkladne do posledného detailu pripraviť a zorganizovať?

Pico: Prípravy na jednu akciu trvajú 2 až 3 mesiace. Napríklad už teraz pripravujeme júnovú a septembrovú párty. V piatok prebehol photoshooting s novým dievčaťom na júnovú kampaň. Fotograf, ktorý momentálne pre mňa pracuje je prestížny slovenský autor Martin Fridner, ktorého dielo možno poznáte zo slovenskej MISS. Čo sa týka času, pripraviť takýto event do posledného detailu je 2 mesačná denná práca.

Ivo: Každý promotér si už minimálne raz zažil nejaký trapas, že mu niečo nevyšlo podľa plánov. Poväčšinou to bývajú začiatočnícke chyby, no aj ostrieľaný promotér môže z času na čas zažiť niečo neočakávané. Napr. zlyhanie zosilňovačov, resp. aparatúry, prípadne nedostavenie sa nejakého DJa, alebo to najhoršie - veľmi nízka návštevnosť akcie. Zažil si niekedy v rámci svojich BTčiek aj ty dajaký takýto prúser?

Pico: Nízku návštevnosť zažívam stále a určite aj budem, je to vždy riziko. Prúserov sa udeje vždy dosť, ale nie o všetkých ľudia vedia a tak by to malo ostať. Čo sa týka vtipného "prúseru" tak na dva si pamätám, ktoré sa stali počas môjho hrania. V Hlbočine si chcela raz atraktívne vivinutá slečna vypýtať skladbu a nahla sa tak nad gramofóny, že mi svojím mohutným poprsím zabrzdila hrajúcu platňu, tak som jej s nimi decentne pomohol. Dávnejšie v Night Clube mi zase pripité študentky po mature tak zdatne asistovali za pultom, že sa jedna pošmykla a narazila predným chrupom presne o hranu gramofónu. Kým som sa spamätal z ticha, ktoré zavládlo v klube a chcel som dať rýchlo prenosku do drážok, všimol som si ako sa na tanieri otáčajú dva zuby.

Ivo: Na základe čitateľov, ktorí mali menšie pripomienky k designu tvojej stránky HYPERLINK "http://www.pico.sk" www.pico.sk som sa dočítal, že chystáš nový web. Môžeš o tomto projekte prezradiť niečo viac? O čo by konkrétne malo ísť?

Pico: Áno je to tak. S Janym Kalafutom som sa dohodol na prepustení domény Trance.sk. Momentálne riešim programming. Spustenie stránky je zatiaľ v nedohľadne, portál je veľmi náročný a už traja programátori mi ho vrátili so slovami, že ho v takej miere pripraviť nevedia. Ako ste už u mňa zvyknutí, všetkému sa snažím dať pridanú hodnotu a s priemerom sa neuspokojím, preto si radšej dám čas, aby to bolo super.

Ivo: Čo tvoj súkromný život? Máš okrem DJingu aj nejaké iné záľuby? Ako zvykneš tráviť svoj voľný čas?

Pico: Súkromný život ide cez týždeň na druhú koľaj, ak cez víkend hrám, tak aj vtedy. Mám ale zase obdobia kedy všetko odsuniem a venujem sa len súkromiu. Voľný čas trávim hlavne s priateľkou, priateľmi, vo fitness, na bicykli, cestujem, milujem wellness a sauny, dosť za nimi aj cestujem s priateľkou, samozrejme dobré jedlo a pitie.

Ivo: Máš rád aj iné hudobné štýly ako napr. rock, pop?

Pico: Mám rád veľa hudby a púštam si tú, na ktorú mám práve náladu.

Ivo: Čo si rád vypočuješ vo voľných chvíľach? Obľubuješ chillout?

Pico: Chillout je môj favorit. Mám doma jednu plnú skriňu výberoviek. Zbieram ich a čerpám z nich kľud a energiu. Páčia sa mi DJ-i a interpreti Chris Coco & Rob Da Bank, ako selektor francúz Stephane Pompougnac a jeho séria Hotel Costes, Blank & Jones, Tomáš Haverlík, José Padilla, alebo klasika ako výberovky Café Del Mar. Strašne rád počúvam už roky show Pete Tong-a Essential Selection, hlavne jeho letné prenosy z Café Mambo a najnovšiu reláciu In New Music We Trust + jeho video podcast. Ten pán je pre mňa chodiaca encyklopédia a legenda, ktorá ma rešpekt najvyššieho rangu.

Ivo: Viem, že už dlhší čas chodíš s veľmi sympatickou priateľkou. Na internete sa šuškalo, že plánujete svadbu, čo je na tom pravdy?

Pico: 08.08.2008 :) Rozlúčka so slobodou bude na BeeFree 08.

Ivo: Tak tam by som zrejme nemal chýbať. :-) Ďakujem ti za tvoje odpovede a tvoj čas, želám ti do budúcnosti veľa úspechov pri organizovaní nasledujúcich úspešných BTčiek a už teraz sa teším na vystúpenie ďalšej trancovej legendy z Nemecka - Blank & Jones. Zatiaľ ahoj.

Pico: Ďakujem aj ja.

Ivo Ninja

p.s. Viac info a Picove DJ gigs nájdete na stránke www.idj.cz/pico

05.04.2008 Beautiful Things presents Blank & Jones, DE
Cole, Pico, Jet Fever, Fester
Dopler, Bratislava, Slovakia
Ticket: 400.- Sk Dancefloor, 600.- Sk VIP

04.04.2008 Dopler Fridays presents Pico in BT Warmup
Pico, Dopler, Ticket: 100.- Sk

29.03.2008 Beautiful Things Warmup
Pico & Friends
Radost, Bratislava, Slovakia
Ticket: 100.- Sk

Ivo Ninja, Cosmopolit events, s.r.o.
www.cosmopolit.sk

Zdieľať na: 

Komentáre

Pre pridávanie komentárov musíte byť prihlásený.prihlásiť sa registrovať sa